V nedeľu (kedy mám voľno) sa ma ujal Wada-san. Jeden
z neziskovky, ktorý je pôvodom z Ódy, zopár rôčkov pracoval
v Kjóte a Ósake ako kravaťák, teraz je takým miestnym lesákom
a venuje sa osvete.
Nakoľko fúkalo, pršalo a bolo dosť chladno boli sme sa
previezť do susednej voľakedy malebnej dedinky a ukázal mi okolie. Okrem
iného sme si aj dobre pokecali.
Napr. o tom ako sa aj u nich prejavuje zmena klímy: čoraz viac dažďov
a tajfúnov. O tom ako vláda „podporuje“ poľnohospodárov (to je tak trochu
nadlhšie). Písala som o tom aj seminárku vo Francúzsku a o.i. toto
odvetvie ma zaujíma, takže to nebola pre mňa úplná neznáma.
V kocke:
V Japonsku sú dva základné typy poľnohospodárov (pod
našim slovom farmár rozumejú niekoho, kto sa zaoberá okrem pestovania aj chovom
zvierat, preto poľnohospodár) – na plný úväzok a na tzv. „part-time“- Tí
prví sa venujú výlučne pestovaniu, tí druhí na to, aby slušne vyžili
k tomu potrebujú ešte niekoľko brigád. Vládna politika je asi taká, že sa
snaží robiť konglomeráty aj v tomto odvetví – tzn. zlučovať, zlučovať
a ešte raz zlučovať. Tým potiera malovýrobu (dosť podobné ako u nás,
však?).
Japonská plodina je od veky vekov
ryža. Isté obdobie (skrz počasie bola jeden rok veľmi zlá úroda) bola
kríza a ryža sa musela dovážať (najmä z Tajska). Tá však mala iný tvar
a aj chuť, takže ju domáci veľmi nekonzumovali.
V obchodoch je inak na veľa
produktoch napísané, že sú vyrobené „doma“, v rámci krajiny. Niekedy sú na
obaloch dokonca fotky konkrétnych pestovateľov (napr. čaj). Myslím, že ide
hlavne o podporu domácej ekonomiky, ktorá mala po 3/11 (Fukušima, ak by
niekto nevedel..) prudkú recesiu.
S Wada-sanom sme boli pozrieť v Sanbe, čo sú
v podstate tri susedné dediny (každá zhruba po 500 obyvateľoch) pod
najvyššou horou v okolí. Každá má svoju školu, pretože skrz sneh nie je v
zime možný prechod do susedných častí. Typický pre tento región sú rezance soba, čo v preklade znamená pohánka
(napovedá z čoho sú vyrobené).
 |
| (ilustračný obrázok) |
Okrem toho sa tu chovajú aj kravy (pre mäso a hlavne
pre mlieko). Ryža z tejto oblasti je vraj pomerne drahá, pretože tá, ktorá
je dopestovaná na horských poliach je kvalitnejšia.
Ďalej sa tu nachádza aj čosi ako camp – chodia sem starkí do
horúcich prameňov (onsen)
a mladí na tábory. Plus je tu aj miesto, kde chodia deti z veľkých
miest sa na rok naučiť čo to o prírode, ako obrábať polia, lyžovať... Ako
som sa dozvedela, nie je to veru lacná záležitosť takýto pobyt, ale
z môjho pohľadu dosť osožná. Keď z nich raz budú kravaťáci, tak si
možno budú vedieť oceniť jednoduché a samozrejmé veci v živote.
a aby nebolo, že ja som tu nejni a len tak si fotím, tak na, som tu! :
 |
| po 13h v buse a hodiny vo vlaku, voila! |
 |
| s detičkami v škole |
 |
oslava narodenín v starobinci
aj karaoke bolo! :-) | | |
|
| |
|
| |
